Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou na južnej strane Nízkych Tatier. Nájdete ju v Bystrianskom krase, v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, priamo na okraji obce Bystrá vo výške 565 metrov nad morom. Z celkovej doteraz preskúmanej dĺžky okolo troch kilometrov je pre verejnosť sprístupnených 580 metrov kľukatých chodieb Starej a Novej jaskyne.

Vstupné časti jaskyne poznali ľudia od nepamäti – ich prírodný vchod sa nachádza vo vrchu Biele bralo nad potokom Bystrianka. Samotná jaskyňa bola objavená 29. júna 1923 a nové priestory sa cez priepasť Peklo podarilo objaviť bratom Holmanovcom spolu s Jozefom Kovalčíkom v roku 1926. Prepojenie starých a nových častí našli objavitelia až v januári 1956 a pre návštevníkov je jaskyňa otvorená od roku 1968.

Podzemie vzniklo v tmavosivých vápencoch a dolomitoch stredného triasu. Chodby sa vytvorili rozširovaním puklín podzemnou vodou riečky Bystrianky, a to v troch výškových úrovniach – najnižšou z nich dodnes preteká podzemný potôčik, ktorý sa o niekoľko kilometrov ďalej objavuje v obci Valaská ako vyvieračka. Osobitosťou Bystrianskej jaskyne je jej puklinový charakter s výzdobou sústredenou najmä po jednej strane chodieb.

Bystrá leží v horehronskej časti Nízkych Tatier, na dohľad od strediska Tále a Chopku, takže prehliadku jaskyne ľahko spojíte s turistikou aj lyžovačkou. Ak si v okolí nájdete ubytovanie, chladné podzemie je ideálnou zastávkou počas horúcich letných dní i za nepriaznivého počasia – a k chodníkom a vrcholom Nízkych Tatier to odtiaľ máte na skok.